Page 12 - Tatry magazin
P. 12

V KRESLE

























                                                                                                  Foto: Ctibor Bachratý



           jednu z najsilnejších hier   mal slzy. „Taký krásny dar   Verejnej bezpečnosti, s kto-  vtipnou vsuvkou, prekvapu-
           ste napísali v roku 1989   som nikdy nedostal,“ povedal   rou pristavoval autá a ná-  jete aj nezvyčajne rezkými
           k päťdesiatinám jána Mel-  mi. V Žiline na ďalšej pred-  sledne buzeroval vodičov,   a originálnymi tanečnými
           koviča, ďalšej významnej   premiére Vygumuj a napíš    pocit miestnej moci a dôleži-  kreáciami. odkiaľ na ne
           postavy rnD. Bola nielen   zostalo po predstavení      tosti. Touto stratou sa v ňom   beriete nápady i kondíciu?
           o jeho kľukatom živote,    v hľadisku priam hrobové    a v nich niečo zlomilo a záro-  Keď máte na javisku šikovný
           ale aj o pohnutom vývoji   ticho. Vtom zrazu vstal jeden   veň v nich aj zakonzervovalo   kolektív a v hľadisku rov-
           celej spoločnosti jeho čias.   divák a skríkol na celú sálu:   trvalú nenávisť a zlobu. Čo   nako pozitívne naladených
           gumovanie minulosti a pí-  „Ďakujem vám za dve hodiny   s tým? Nad tým sa my už iba   divákov, s ktorými si dobre
           sanie inej bola prax režimu,   slobody!“ Chytili sme sa na   na javisku pousmejeme.  rozumiete, to je prvý a dob-
           ktorý krátko po premiére   javisku pevnejšie za ruky                              rý predpoklad k tomu, aby
           hry padol. Cítili ste na tom   a padol nám kameň zo srdca.  ako to robíte, že máte takú   v rámci danej témy vzniklo,
           svoj podiel a satisfakciu?                             šťastnú ruku pri výbere mla-  či urodilo sa aj niečo nové
           Po predpremiére hry Vy-    V hre Besame mucho          dých hereckých talentov,   a vtipné. Stáva sa, dosť
           gumuj a napíš v septembri   hráte aj postavu dôchodcu,   ktoré sa neraz presadia aj na   často som pri tom. Teší ma,
           1989 prišiel za mnou v našom   ktorému sa cnie za starými   ďalších scénach či vo filme?  keď javisko nie je múzeum
           vtedajšom divadle na Škul-  „poriadkami“. Kde sa stala   Sú to také naše blízke   a či skanzen, ale priestor,
           tétyho ulici český novinár,   chyba, že mnohým chýbajú?  stretnutia ľudí rovnaké-  kde sa naplno žije témou.
           podal mi ruku a konštatoval:   Asi sa mnohým dobre a hlav-  ho druhu. Dobré náhody
           „Pane Štepko, začala se re-  ne jednoducho žilo vtedy,   a prajné okolnosti nás   aké máte plány a želania
           voluce!“ A pritom som chcel   keď za nich vo všetkom roz-  nejako šikovne pospája-  do najbližšej budúcnos-
           iba pripraviť malý javiskový   hodovali iní. Keď boli hlavné   jú, navzájom si padneme   ti, osobné i divadelné?
           darček Jánovi Melkovičovi   tie takzvané istoty. Neboli to   do oka. Mne sa potom pre   Naše divadlo je ako vydare-
           k jeho päťdesiatke, teda cez   vysoké nároky na prežitie.   nich dobre píše, oni dobre   né dlhoročné manželstvo.
 N                                    chodca nepotreboval v tam-  dokopy je to naše divadlo.  Tak nejako som na tom
                                                                  hrajú aj spievajú, diváci s tým
                                      Ale asi na plnohodnotný život
                                                                                             Keď funguje láska, nie je
           jeho kľukatý životný príbeh
                                                                  všetkým súhlasia – a celé
                                      dosť málo. Môj javiskový dô-
           od roku 1939 až po súčasnosť
                                                                                             čo riešiť a roky sú len číslo.
           rozprávať na javisku nielen
                                                                                             aj ja s mojím divadlom.
                                      tých rokoch veľa k šťastiu,
           o Melkovičovi, ale o nás všet-
           kých. Keď Janko prvý raz do-
                                                                  Počas predstavení kolegov
                                      povedzme postačila mu
           čítal hru, objal ma a v očiach
                                      „lapanka“ v ruke pomocníka
                                                                  neraz zaskočíte nečakanou
           TATRY MAGAZÍN
                                                                                                                   12
   7   8   9   10   11   12   13   14   15   16   17